Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott – víťazný tím

Títo muži skombinovali svoje odborné znalosti matematiky, fyziky, chémie a presnej mechaniky tak ako nikto iný predtým a položili základy mnohých priekopníckych invencií: Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott – traja podnikatelia, ktorí pomohli optickému priemyslu narásť. Portrét od tímu LEPŠIEHO VIDENIA.

Nemecko, polovica 19. storočia: po dokončení školenia začal 30-ročný Carl Zeiss (1816 – 1888) podnikať v meste Jena. So vstupným kapitálom 100 toliarov – pôžičkou od svojho brata Eduarda, ktorý v danej oblasti žil – začal Carl oficiálne činnosť podniku Werkstätte für Feinmechanik und Optik (17. novembra 1846). Je to historický dátum. Zeiss najskôr pracoval bez zamestnancov a vlastnými silami konštruoval, opravoval a optimalizoval rôzne prístroje. Jeho zväčšovacie zariadenia vyrobené zo zrkadlového skla sa predávali mimoriadne dobre, ale aj produkty od iných výrobcov (napríklad teplomery, teleskopy a okuliare) sa stali u jeho zákazníkov mimoriadne populárnymi.

Podnikanie bolo natoľko úspešné, že Zeiss zakrátko svoj podnik rozšíril, najal si prvých zamestnancov a premiestnil sa do väčšej dielne. Pre spoločnosť bola mimoriadne výnosná výroba jednoduchých mikroskopov: mali nielen vyššiu hodnotu ako produkty konkurentov, ale aj vyššiu kvalitu. Tu už vidíme prvé inovačné myšlienky Zeissa: na rozdiel od zariadení iných výrobcov mohli používatelia ovládať nastavenie zaostrenia priamo na stĺpci namiesto na podstavci na vzorky – oveľa praktickejšia metóda ovládania.

Zeiss však stále nebol spokojný a počas nasledujúcich rokov aj naďalej zdokonoľoval svoju technológiu mikroskopov. Konkrétne – technológia výroby typu pokus a omyl, ktorá bola v tých časoch bežná, sa mu zdala zastaraná: išlo o proces, v rámci ktorého sa šošovky menili, a ich rozstup sa menil dovtedy, kým optický systém nebol použiteľný. S prihliadnutím na tento systém Zeiss ignoroval štandardnú prax a vytvoril myšlienku používania výpočtov na budúcu výrobu šošoviek do mikroskopu. Inžinier presnej mechaniky si teda vybral jedného konkrétneho zamestnanca, ktorý v roku 1866 zmenil jeho koncepciu ideálneho procesu výroby na skutočnosť. Od toho času pracoval na splnení svojho cieľa spolu s fyzikom Ernstom Abbem (1840 – 1905): vyvinúť mikroskop, ktorý by presiahol optické vlastnosti zariadení všetkých konkurentov. Zeiss mal 50 rokov, Abbe práve dosiahol 26. Možno sa líšili vekom, mali však rovnakú víziu. Šesť rokov tento tím intenzívne spolupracoval, optimalizoval a konštruoval a v roku 1872 predstavil Zeiss mikroskop, ktorého kvalita predčila kvalitu produktov všetkých konkurentov. Tento špičkový výrobok priniesol tímu medzinárodné uznanie a lekári naň „spievali ódy“. Zeiss odmenil Abbeho za úspech štedrým podielom na zisku a v roku 1875 ho vymenoval za partnera.

Spoločnosť rýchlo rástla, predávala čoraz viac prístrojov a zamestnávala čoraz viac ľudí. Stále však existoval jedne problém, ktorý bolo potrebné vyriešiť: aj keď Zeiss a Abbe úspešne vytvorili špičkové šošovky do mikroskopu, nedarilo sa im zaobstarať špeciálne optické sklo. Snívali o tom, že ho budú vyrábať, čo znamenalo, že v Jene budú vyrábať optické sklo tej najvyššej kvality. Ale ako?

Odpoveď našli onedlho. 28-ročný chemik a odborník na sklo z Wittenu Otto Schott (1851 – 1935) vyvinul postup tavenia malých množstiev skla. Takto bolo možné vyskúšať rôzne zloženia. Roztavil sklo s úplne novými optickými vlastnosťami: lítiové sklo. V roku 1879 bez rozpakov odoslal vzorku svetovo uznávanému fyzikovi Abbemu – takto sa začala plodná spolupráca, ktorá sa čoskoro zintenzívnila. Schott pôsobil v Jene, kde preňho bolo vytvorené laboratórium (neskôr sa z neho stala spoločnosť Jenaer Glaswerk Schott & Genossen a v súčasnosti nesie názov Schott AG). Tu Schott po prvý raz vyvinul a vyrobil nové materiály z optického skla a potom vymyslel tepelne a chemicky odolné borosilikátové sklo (dnes známe ako jenské sklo). Následne mohol ponúkať širšie portfólio produktov. Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott – víťazný tím, osudové spojenie.