Poruchy červeno-zeleného videnia, červeno-zelená farbosleposť a úplná farbosleposť

Ľudia s poruchou farebného videnia vnímajú iba niektoré farby a iné nie, pretože jedna časť ich receptorov (čapíkov) nepracuje správne. Existujú rôzne druhy porúch farebného videnia. Najbežnejšou je porucha červeno-zeleného videnia, ktorú ľudia často (nesprávne) označujú ako červeno-zelenú farbosleposť alebo len farbosleposť. Ovplyvňuje 9 % mužov, ale iba 1 % žien. Sú dva typy porúch červeno-zeleného videnia: sťažené vnímanie zelenej (deuteroanomália) a sťažené vnímanie červenej (protanomália). Človek trpiaci deuteroanomáliou má problémy s vnímaním zelenej farby, pretože potrebné senzorické bunky, čapíky pre zelenú farbu, sú poškodené. Zelené farby sa zdajú byť plochejšie alebo menej žiarivé v porovnaní s ľuďmi so zdravým farebným videním a postihnutá osoba to často ani nevníma, až kým sa neocitne v situácii, keď nedokáže rozpoznať rozdiel medzi rôznymi odtieňmi zelenej. Osoby s týmto postihnutím majú v závislosti od závažnosti poruchy problém rozlišovať medzi červenou a zelenou a často medzi modrou a fialovou, ako aj ružovou a sivou – a to predovšetkým pri nedostatku svetla. Príznaky poruchy videnia červenej sú podobné: keďže červené čapíky nefungujú správne, títo ľudia majú často problémy so správnym vnímaním červenej farby a jej odlíšením od zelenej. Na akúkoľvek formu poruchy červeno-zeleného videnia neexistuje žiadna liečba.

Keď človek trpí anomálnou trichromaciou, ktorá predstavuje poruchu vnímania farieb, potom sú aktívne všetky nevyhnutné čapíky. Ich citlivosť je však extrémne obmedzená, čo je dôvod, prečo sa farby zdajú byť menej intenzívne a ľudia s takýmto postihnutím si ich často pletú. Obmedzená schopnosť vnímať červenú znamená, že človek s anomálnou trichromaciou zaznamená červené svetlo na semafore oveľa neskôr ako ostatní vodiči.

Ak človek trpí čiastočnou farbosleposťou, časť senzorických buniek, ktoré sú potrebné pri vnímaní farieb, buď neexistuje, alebo nefunguje. Človek trpiaci dichromaciou má funkčné iba dva typy čapíkov a osoba s monochromaciou iba jeden. Postihnuté osoby dokážu vnímať niektoré farby, nie však celé spektrum. Napríklad v prípade zelenej farbosleposti (deuteranopia) nie sú funkčné čapíky pre zelenú farbu a ľuďom s tritanopiou (porucha vnímania modrej farby) chýbajú čapíky pre modrú farbu. Osoby s protanopiou majú nefunkčné čapíky pre červenú. Výsledok: dokážu vnímať iba veľmi obmedzené farebné spektrum. Postihnuté osoby nedokážu vôbec rozlíšiť červenú od zelenej. Buď nevnímajú dopravné signály, alebo červené svetlá bŕzd vpredu idúcich vozidiel, prípadne ich zaznamenajú až príliš neskoro. Na čiastočnú farbosleposť neexistuje žiadna liečba.