Oko je naším najdôležitejším zmyslovým orgánom – je rovnako zložité, ako je aj citlivé. Mnohé očné choroby môžu ovplyvňovať náš zrak a môžu mať hrozné následky z hľadiska toho, ako vnímame svet okolo nás. Zahŕňajú všetko od neškodných očných chorôb, ako sú chronicky suché oči, opacity v sklovci a škúlenie až po kataraktu, glaukóm a makulárnu degeneráciu. BETTER VISION vysvetľuje: Ktoré očné choroby sú najbežnejšie a ako ich môžete rozpoznať? Prehľad príznakov, príčin, liečebných postupov a prevencie.

Na rozdiel od glaukómového záchvatu, pri ktorom sa náhle veľmi rýchlo zvýši vnútroočný tlak, dá o sebe glaukóm vedieť až potom, ako spôsobí výrazné poškodenie zrakového nervu a/alebo sietnice. Typickými príznakmi sú slzavé oči a zrakové poruchy, ako napríklad oblúkové a zvonka zúžené zorné pole. Toto je oblasť, ktorú môžete vidieť bez hýbania hlavou. Občas to vedie k zlyhávaniu stredu vizuálneho poľa, prípadne pri pozeraní sa na žiarivé svetelné zdroje sa objavujú farebné kruhy. Pri niektorých typoch glaukómu dochádza u postihnutých osôb k celkovej strate zrakovej ostrosti a zhoršenému vnímaniu kontrastu.

Akútny glaukóm alebo glaukómový záchvat sa prejavujú prudkým a náhlym nárastom tlaku v postihnutom oku. Môžu ho sprevádzať príznaky ako červené a „tvrdé“ oči, bolesti očí a hlavy, nevoľnosť, zvracanie a nehybné zrenice (stav, keď zrenica nereaguje na svetlo) a náhla strata zraku.

Glaukóm je súhrnný výraz pre rôzne typy tohto ochorenia. Väčšinu z nich charakterizuje zvýšený vnútroočný tlak a/alebo porucha obehu ovplyvňujúca zrakový nerv. Glaukóm sa v zriedkavejších prípadoch vyskytuje aj pri nízkom vnútroočnom tlaku. K zvýšenému vnútroočnému tlaku prispievajú určité rizikové faktory a ako také zvyšujú pravdepodobnosť vzniku niektorého z rôznych typov glaukómu. Patria k nim cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, infekcie oka, myopia, rôzne liečby kortizónom, možné prípady v rodine a vek nad 65 rokov.

Liečba glaukómu závisí od jeho typu. Očné kvapky môžu často pomôcť znížiť vnútroočný tlak. Požadované výsledky je možné alternatívne dosiahnuť aj laserovou terapiou alebo operáciou. Operácia glaukómu zvyčajne prebieha pri lokálnej anestézii.
Akútny glaukóm sa považuje z lekárskeho hľadiska za naliehavý prípad a musí sa liečiť okamžite, pretože inak môže skončiť slepotou. Pacientovi sú podané lieky na zníženie vnútroočného tlaku a následne podstúpi operáciu.

Glaukómu sa nedá zabrániť. Je možné ovplyvňovať iba jeho rizikové faktory. Prevencia pred cukrovkou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, ako je napríklad vysoký krvný tlak, pomáha účinne znižovať riziko vzniku glaukómu.

Podľa fázy katarakty sa môžu príznaky prejavovať na rôznych úrovniach. Typickými príznakmi sú blednúce farby a kontrasty, problémy vidieť pri zotmení, nedostatku svetla, silnejšom oslnení a znížená schopnosť prispôsobiť sa svetlu a tme. Postihnuté osoby majú vážne zrakové obmedzenia: priestorovo, na krátku vzdialenosť (napr. pri čítaní) a do diaľky (napr. pri sledovaní TV).

Katarakta má mnohé príčiny. Najbežnejším je proces prirodzeného starnutia oka. Cukrovka (typ 1 alebo 2), kožné choroby ako neurodermatitída, fajčenie, očné poranenia, lieky (napr. všetky typy kortizónu), nedostatok živín, chronický zápal cievnatky a ožarovanie (napr. UV, röntgenové alebo infračervené) sú všetko faktory podporujúce vznik katarakty. Katarakta môže byť tiež dedičná. V tomto prípade má zvyčajne nededičné faktory, napríklad infekciu s osýpkami v maternici.

Aj kataraktu je možné riadne liečiť iba chirurgicky. Zakalená šošovka sa vymení za umelú (bežne vyrábanú z akrylátu alebo silikónu). Operácia sa štandardne vykonáva ako ambulantný zákrok pri lokálnej anestézii. Oko, ktoré je zasiahnuté viac, sa operuje ako prvé a druhé oko sa za normálnych okolností ošetrí o niekoľko dní alebo týždňov – všetko závisí od rýchlosti, pri akej sa oko zotavuje.

Vekom podmienená katarakta sa rozvíja prirodzene s postupujúcim vekom a ako takej sa jej nedá zabrániť. Inak je to v prípade katarakty, ktorá vznikne z dôvodu iných faktorov. Bola preukázaná súvislosť medzi fajčením a kataraktou – zbavenie sa tohto zlozvyku preto pomáha pri prevencii pred týmto ochorením. Hlavnými opatreniami pri prevencii pred cukrovkou sú vyvážená strava, dostatok spánku a pravidelné cvičenie. Riziko poškodenia zraku však možno znížiť nosením ochranných okuliarov počas vykonávania nebezpečných úkonov (napr. vŕtanie alebo brúsenie). Aby ste zabránili poraneniam z UV lúčov, neustále noste okuliare s vhodným povrchom. Keď ste napríklad na dovolenke alebo v soláriu, noste slnečné okuliare a v horách noste lyžiarske okuliare.

Sú dva typy makulárnej degenerácie: suchá a vlhká. Suchá makulárna degenerácia sa normálne prejavuje zníženou vizuálnou jasnosťou uprostred zorného poľa. Počas čítania sú písmená na okraji zreteľné, no tie v strede sú mierne rozmazané. Postihnuté osoby majú často problémy s rozpoznávaním tvárí. S postupujúcou makulárnou degeneráciou sa zrak priebežne zhoršuje až do postupného značného poškodenia zorného poľa alebo jeho úplného zničenia.

Vlhká AMD je naopak následok suchej makulárnej degenerácie. Je síce vzácnejšia, ale má oveľa rýchlejší priebeh. Na začiatku sa prejavuje výraznými obmedzeniami videnia do diaľky a nablízko, a napokon vedie k nevratnej strate zraku. Typickým príznakom vlhkej AMD je obmedzené videnie rovných čiar (napr. rámov alebo dlaždicových rýh), ktoré vyzerajú ako ohnuté.

V prípade suchej makulárnej degenerácie sa jedna časť sietnice stráca, stenčuje a odumiera. Tým sa ničia fotoreceptorické bunky uprostred sietnice. Pri vlhkej makulárnej degenerácii prerastajú z cievnatky do makuly nové cievy, kde spôsobujú krvácanie a zadržiavanie vody.

Makulárnu degeneráciu síce nie je možné vyliečiť, no liečbou sa dá postupovanie ochorenia často spomaliť alebo dokonca zastaviť.
Naopak, makulárnu degeneráciu možno liečiť ambulantným zákrokom vstrieknutím určitého lieku do oka (intravitreálna injekcia), ktorý novo vytvorenú krvnú cievu zatlačí späť, čím sa makula znova „vysuší“. Keďže štandardne to nepredstavuje trvalé vyliečenie, toto ošetrenie sa musí opakovať v pravidelných intervaloch po dobu niekoľkých rokov.

Keďže makulárna degenerácia je jedným z typických vekom podmienených očných chorôb, ľudia by mali chodiť na pravidelné vyšetrenie sietnice po dosiahnutí veku 55 rokov. To znamená, že ochorenie sa dá liečiť včas prijatím vhodných opatrení.

Postihnuté osoby často trpia bolesťami hlavy, pálením očí alebo celkovým preťažením očí, ktoré je často sprevádzané vyčerpaním. Tieto príznaky dopĺňajú ešte rozmazané videnie, podráždené oči a dvojité videnie.

V prípade skrytého videnia nie sú oči pacienta úplne súbežné, čo zhoršuje jeho priestorové videnie. Mozog a očné svaly sa snažia vylučovať zdvojené obrazy, čo môže pacientov veľmi vyčerpávať. Výskyt heterofórie ovplyvňuje celý rad rôznych faktorov: požívanie alkoholu, stres, únava a psychické napätie. K heterofórii môže prispievať aj veľa hodín strávených za počítačom.

Latentné škúlenie je obvykle príznakom preťažovania očí a liečba je často opomínaná. Ak vyústi až v poruchy, heterofóriu možno korigovať na mieru prispôsobeným párom prizmatických okuliarov. Vďaka špeciálnemu vybrúseniu v aspoň jednej z šošoviek kompenzuje nekonzistentné vnímanie. Tým sa zvyšuje mobilita a súhra medzi očami, čo umožňuje nositeľovi vidieť viac uvoľnene a lepšie.

Manifestné škúlenie vo väčšine prípadov postihuje bábätká a malé deti. V prípade konkomitantného strabizmu sa môžu oči pohybovať vo všetkých smeroch, no napriek tomu nie sú zamerané na rovnaký objekt. Uhol škúlenia je totožný vo všetkých smeroch.

Konkomitantný strabizmus je buď zdedený, alebo si ho človek privodí ďalekozrakosťou. K ostatným možným príčinám patrí zraková porucha v jednom oku alebo obmedzené priestorové vnímanie.

Konkomitantný strabizmus sa dá liečiť oklúznou terapiou. Zdravé oko sa zakryje na niekoľko hodín až dní, aby sa škúliace oko vytrénovalo a začalo vidieť správne. Zrakové centrum tak dostáva podnety, ktoré potrebuje na riadne vytrénovanie.

V prípade paralytického strabizmu náhle zlyhá jeden alebo viaceré vonkajšie očné svaly alebo zásobujúci nerv. Pacienti vidia odrazu dvojito a sťažujú sa na zlé priestorové vnímanie, ktoré často sprevádzajú nevoľnosť, bolesti hlavy a dokonca závraty. Pacienti môžu zažívať precitlivenosť na svetlo, „trasúce sa“ alebo páliace oči a nadmerné blikanie. Uhol škúlenia sa líši podľa uhla pohľadu. Ľudia trpiaci paralytickým strabizmom často kompenzujú tento problém nakláňaním hlavy na uvoľnenie paralyzovaného svalu. Iným slovami, nakláňajú hlavu, až kým nevidia správne.

Paralytický strabizmus si človek často privodí zranením, neurologickým ochorením, poškodením kraniálneho nervu alebo zápalom očného svalu. Paralytický strabizmus môžu spôsobiť obehové poruchy alebo nádory, napríklad v mozgu alebo očných jamkách.

Liečba paralytického strabizmu sa líši podľa príčiny. Jednou z možností je korigovať problém párom prizmatických okuliarov, ktoré kompenzujú nekonzistentné vnímanie vďaka špeciálnej technike brúsenia, ktorá je použitá aspoň pri jednej z šošoviek. Alternatívne je možné postihnuté očné svaly operovať a na liečbu môže byť podaný neurotoxín botulotoxín. V niektorých prípadoch paralytický strabizmus odznie svojvoľne po niekoľkých týždňoch či mesiacoch.

Možnosti prevencie závisia od príčiny paralytického strabizmu a sú príliš rôzne a rozmanité, aby sme ich tu podrobne vysvetľovali. Váš oftalmológ vám s radosťou určí správnu diagnostiku.